CD Mirka Záhumenská – HERMELODIES

O tejto pocte speváčke „vyššieho popu“ Gabriele Hermélyovej (1932 – 2016), ktorú jej vzdala Mirka Záhumenská albumom Hermel(y)odies, už bolo povedané podstatné [tu]. Na mne je, aby som túto kolekciu tucta piesní zrecenzoval. Priznám sa, že som mal isté obavy – len máloktorý vokálny album sa mi v poslednom čase naozaj páčil. Zvlášť, keď albumu predchádzali chvály zo všetkých strán. A tak som si zvolil dvojitý spôsob počúvania. Prvý sa týkal samotného vokálneho prejavu Mirky Záhumenskej, druhý sa sústredil na inštrumentálne výkony hudobníkov.

Na spev som si musel zvykať. Nie som prívržencom popovo ladeného džezovania, takže som sa musel zbaviť počiatočnej nedôvery. A urobil som dobre. Najviac sa mi Záhumenská páči tam, kde spieva jednoducho, bez exhibícií, kde ide len po texte (Mám ho rada) – a hlavne tam, kde má hlas posadený nižšie, ako je to v Pošepkaj mi tíško (kde s ňou navyše spieva Peter Lipa) a Áno ona – to jej naozaj sedí! Vie byť aj smutná bez lacných gest (So slzami v očiach/Intro len s klavírom) či bluesová (a pritom jasná a žiarivá!) v titulnej skladbe Hermel(y)odies s Jurajom Griglákom.

No maximálne som si vychutnal inštrumentálnu stránku albumu. To je jednoducho paráda! Predovšetkým aranžmány – neraz naozaj jedinečné, dokonca s pôžitkom z lahodných i „tučných“ sláčikov vďaka Mucha kvartetu. Závoj milostnej nehy a tajomstva (Mám ho rada), netuctovo poňatá jobimovská latinčina Desafinado (Keď sa láska rozladí), hutný a pritom iskriaci swing (Ty nie si môj typ), iskrivé el. piano, sypká rytmika, husté sláčiky a vibrafón (Áno ona).

Trikrát zaznie len jeden jediný sprievodný nástroj – a je to presne to pravé orechové! Klavír v Každý z nás/Intro či v záverečnom bonuse Môj ideál (so zvukom á la 1956) a Griglákov majstrovský kontrabas v Pošepkaj mi tíško. A v neposlednom rade inštrumentálne výkony ďalších, skutočne skvelých hráčov – či už ide o krídlovku a trúbku Juraja Bartoša (Nostalgia, Každý z nás), klavírne parády takmer všade, ale aj vibrafón Ľuboša Šrámeka (Áno ona), bas klarinetové sólo Nikolaja Nikitina v Desafinado, gitara Pavla Berezu vo sviežej swingovke Ty nie si môj typ, či kontrabas Mateja Štubniaka a bicie Jakuba Valíčeka v hardbopovej So slzami v očiach.