Vinyl Ostraka

Popis

Po albume Mohlo by to bejt nebe, ktorý získal platinový status a bol ozdobený grafikou Karla Halouna a Luďka Kubíka, prichádza Michal Prokop s novým albumom. Jeho názov na prvý pohľad pôsobí nezvyčajne, rovnako ako odkaz na antiku na grafike, no po vypočutí titulnej piesne je to jasné. Hudobne ide o trojgeneračnú kapelu Framus Five, ktorú svojím spevom sprevádza spevák a zostal verný jedinečnej rockovej hudbe aj kvalitným textom o nás pre nás. Jeho koncerty sú úspešným, dôveryhodným mixom staršieho aj nového repertoáru v elektrickej aj akustickej podobe; kapela sa zmenila na viac než len dokonalú doprovádzajúcu zostavu a často sú aj spoluautormi piesní. Hudbu zložili Prokop sám tromi, zásluhu významne pripeli klávesista Andy Čermák, gitarista Pavel Marcel a basgitarista Zdeněk Wimpy Tichota. Spolu so skúsenými textármi Michalom Bulírom, Martinom Němcom, Janom Lacinom alebo Tomášom Rorečkom vznikla sada 12 skladieb, od bluesového spevového prejavu s foukačkou cez hutnú juhanskú gitarovku až po dramatické organové pasáže; všetko s neodmysliteľnými husľami a dychmi. Od úvodného singlu A přece ráno až po záverečné Vyrovnání je to skutočne album v okamihu, keď si na tému mnohí nehrajú s tým, že jeden piesňový výstrel stačí. Parádnym bonusom je tretie Na shledanou, šesťdesiatková Šlitrova melódia a Suchého text v Prokopovej prekvapivej úprave. Ostraka je našou nejednoduchou dobou — miestami vážny, občas s vítaným nadhľadom podaný, vždy energický kus hudby silno okysličené kapely a speváka, ktorého 78 rokov v skutočnosti nie je vek. Hovoriť o albume roka je v apríli ťažké, no je vysoko pravdepodobné, že ešte v decembri o ňom bude reč – skutočne stojí za to. Dvanásť nových piesní plus jeden špeciálny bonus.